Moja staršia sestra mala odmalička veľké zdravotné problémy. Celé destvo a ešte aj v priebehu puberty často odpadávala, mala podozrenie na epilepsiu, našťastie sa nikdy nepotvrdila a odpadávanie v dospelosti prestalo. Ako malá mala časté angíny a vysoké teploty, našťastie to tiež vekom ustálo. Každopádne svoje zdravie riešila už od malička.
V okamihu keď čakala svoje prvé dieťa, rozhodla sa, že urobí všetko preto, aby malo zdravý základ už od malička. Začala preto riešiť zdravé stravovanie a celkovú životosprávu. Na začiatku dominovalo ekologické uvažovanie, bio strava, všetko muselo byť bio a eko, rozumej, kupovali sa len eko plienky a bio čaj. Na nanešťastie pri eko-bio stravovacom štýle to neostalo. Dnešný preinformovaný svet, jej do uvažovania vniesol viac zmätku ako s dá uniesť. Najprv sa zaoberala paleo stravou, nízkosacharidovou, potom zas prešla k vegánstvu a raw strave, skúšala rôzne doplnky stravy, cez oleje, jačmene, chlorelly a spiluríny, zaujímala sa o stravovanie podľa krvných skupín… vyhýbala sa takzvanému „processed food“ a v tom všetkom sa snažila nájsť jeden najpravdivejší spôsob, ten ktorý by bol najdokonalejší a najzdravší. Bohužiaľ, keďže veľa zo zmienených stravovacích filozofií sa navzájom vylučuje, spelo to k tomu, že sestra sa dostalo do vyslovene slepej uličky. Bola som svedkom toho ako ráno stála pol hodinu pred chladničkou, neschopná vybrať to, čo si dá na raňajky, a nielen sebe ale aj svojim dvom deťom, keďže sa jej medzičasom narodilo druhé dieťa – syn.
Po čase trápení a rozhovorov s manželom a rodinou , ktorý sa ňu už začínali veľmi báť, prijala, že by mohla mať problém. Navštívila odbornú pomoc a diagnóza bola jasná – ortorexia, alebo teda posadnutosť zdravou stravou. Začala chodiť na pravidelné sedenie k psychologičke a pomaly sa to lepší. Ako sama vraví, najviac jej pomohol návrat do práce a zamestnanie mysle niečím iným, ako je strava. Venuje sa navyše aj svojmu koníčku, čím sú dizajn a návrhy realizácie interiérov.
