Mindfulness alebo prax všímavosti

Mindfulness alebo slovensky by sme mohli povedať meditáciu všímavosti praktizujem už viac ako päť rokov. Aj keď vo všeobecnosti žijem svoj život s oveľa väčšou pozornosťou a naladením na prítomný  okamih ako kedykoľvek predtým, časť mojej praxe zlyháva. Je totiž veľmi náročné ostať si vedomý a prítomný práve prebiehajúceho okamihu v momentoch kedy sme zaneprázdnení, unavení alebo rozrušený.

Naposledy som úplne zablúdila do svojich myšlienok vo veľmi vtipnej situácii. Šlo o to, že som mala predať svoj obľúbený drevený stolík z mladosti a bolo to pre mňa veľmi náročné, vtipné však na tej situácii bolo, že to bolo v rovnaký deň, kedy som dávala na webové stránky dva naše apartmány na predaj a to som vôbec tak neprežívala. Každopádne predaj dreveného stolíku ma zasiahol na toľko, že keď som šla do obchodu kúpiť mlieko a vajíčka, vrátila som sa s paradajkami a žuvačkami, lebo som bola na toľko zabraná v predaji dreveného stolíka a emočnej stope, ktorú to vytváralo, že som si vôbec nebola vedomá toho, čo práve robím. Spomenula som si na to až v momente keď som sa vrátila domov.

Pridanie mindfulness praxe do môjho život,  bola naozaj jednou z najviac užitočných vecí, ktoré som pre seba kedy urobila. S touto praxou som si všimla celkový pocit pokoja, menej emočných reakcií k veciam, ktoré ma mohli trápiť a časom som bola schopná dlhšie sedieť a meditovať (majte na pamäti, že meditačné cvičenie môže začať doslova o 5 minút a stále bude účinné). Boli mesiace kedy som praktikovala každý deň, ale časom keď sa človek stane zaneprázdneným je rád, že sa k svojej meditačnej praxi dostane raz za týždeň. Potom sa mu však stane niečo podobné ako mne s dreveným stolíkom a rád si bude opäť pravidelne „sadať. Asi potrebujeme tieto pády, aby sme mali neustálu motiváciu na sebe pracovať.